 |
| Na vlastní oči |
|
22.4.2009, Hungarian League Team - AC Milan, 2 : 5
Město:Budapest Stadion:Puskas Ferenc
Ešte tri dni pred zápasom nebolo isté, či sa vôbec dostaneme na duel maďarského ligového výberu proti nášmu AC Milanu. Problém bol vtom, že lístky sa dali zohnať iba v Maďarsku a tak Tomáš ( Izecson22 ) dva dni pred zápasom vycestoval do Miškovcu kúpiť v miestnej nemenovanej cestovnej kancelárii ( keďže lístky sa dali zohnať iba tam ). Aj v tomto smere by som chcel poďakovať Tomášovmu otcovi, ktorý spravil všetko preto, aby sme sa na ten zápas dostali. Lístky náš vyšli 30 eur ( celkom prijateľná suma za také divadlo ).
Na zápas sme teda vyrazili dvaja ( ja a Tomáš ) 6 hodín pred výkopom a cesta bola dobrá ( problém nájsť národný štadión vyriešila na rýchlo kúpená mapa Budapešti na benzínovej stanici ). Ulice Budapešti ( najmä blízko štadióna ) boli plné fanúšikov rossoneri. Pred zápasom sme si ešte skočili pripiť na Rickyho narodeniny . Pre nás oboch to bola premiéra a boli sme plný očakávania. Na štadión sme sa dostali dve hodiny pred výkopom. Hráči vybehli na rozcvičku za veľkého potlesku divákov. Musím pochváliť maďarských fanúšikov ACM, ktorý pripravili krásnu choreografiu. Na moje prekvapenie nebol štadión zaplnený až do posledného mieste ( ale podstatné bolo, že sme sa tam dostali my ). Pred výkopom dostal Kaká darček ( Hruškovú pálenku) od maďarskej futbalovej federácie.
Maďari nás v úvode zatlačili a prekvapujúco sa ujali aj vedenia ale potom zaúradovala kvalita našich. Celý zápas sa fandilo a Tomáš ako správny milanista pri skandovaní maďarských fanúšikov ( ria ria hungaria ) ich skúšal prekričať na ria ria Forza Milan. Náš sektor by sme mohli nazvať aj „ slovenský “ keďže nad nami boli fanúšikovia z Dunajskej Stredy, vedľa nás z Piešťan a o niečo vyššie z Rimavskej Soboty. Zápas sa skončil nakoniec 5:2 pre ACM ale nás viac ako výsledok tešil skôr fakt, že sme si splnili sny a konečne uvideli našich hrdinov aj naživo.
Po zápase sme sa v eufórii vybrali k milánskemu autobusu ( čo keby sme zbadali hráčov z blízka ) ale neznáme uličky a veľa ľudí nás odradilo od nášho nadrealistického plánu. Tak sme sa nakoniec vybrali k autu a spokojne vybrali domov. Cesta naspäť trvala kratšie a s Tomášom sme sa pri odchode zhodli, že to nebol náš posledný spoločný výjazd.
|