Viktoria Plzen - AC Milan, 2 : 2
Hneď, ako bolo rozlosovanie skupinovej fázy Champions leaque na svete tak, ako každému z vás aj mne preblyslo hlavou navštíviť pražský Eden a vidieť opäť naživo našu-moju najobľúbenejšiu squadru.
Okamžite som sa kontaktoval s Jardou Novákom, aby na mňa pri vybavovaní lístkou nezabudol. Tie dni, ktoré delily zápas od vylosovania boli strašne dlhé, medzi nimi sa však odohrávalo kopec iných súbojov. Konečne sa však ozval Jarda, že "lístky jsou k mání". Moja radosť a očakávanie sa zvýšilo. Konečne nadišiel deň samotného zápasu. Cesta do stovežatej Prahy rýchlo ubiehala, hlavne preto, lebo v aute sme sa bavili výlučne o našom milovanom klube. Približne v polovici cesty a to v Brne na nás čakal Martin Šoulák, aby sme od neho vyzdvihli vlajku fanclubu Rossoneri Cechi e Slovacchi. Po občerstvení a doplnení tekutín nás Maťo vyprevadil tým, že všetkých pozdravuje a aby sme si to poriadne užili.
Praha nás vítala už vo večerných šatách a vďaka navigačnému systému sme boli bez problémov v cieľovej stanici, ako nás informovala pani z navigačky. Po nájdení parkovacieho miesta a vyzbrojení čiapkami a šálmi v červenočiernej kombinácii nám nezostávalo nič iné, ako ísť pred štadión a zistiť aktuálnu situáciu. Prvých ľudí,ktorých sme stretli, som počul, ako si medzi sebou povedali: "Hele přijeli Italové", čo ma aj trošku potešilo, ale hlavne pobavilo. Pri konzumácii jedla sa mi ozval Bannan sms-kou: "Ciao právě jsem dorazil ke stadiónu,kde jste vy?" Tak som mu chcel odpovedať, ale práve vtedy som ho zbadal a šli sme za ním. Po stiskoch rúk a prvých slovách kam teraz, sme sa všetci vybrali do blízkeho obchodného centra na pivečko. Dve hodiny pred zápasom nás čakal pri bráne číslo dva Jarda s lískami. Boli sme tam takmer všetci, okrem "Il Presidente" fanclubu. Bol som rád, že moja osoba sa stretla s ostatnými červenočiernymi čecho-slovákmi, s ktorými sa stretávam cez sociálnu sieť. Po nejakých spoločných foto, sme nabrali kurz smer pokladňa číslo dva. Po dôkladnej prehliadke, "však prišli Taliani", sme sa ocitli v útrobách štadióna. Samozrejme, že fotenie pokračovalo ďalej. Veľký problém však nastal, kam umiestniť vlajku fanclubu. Na tretí pokus sa nám to podarilo. Štadión sa začal pomaly napĺňať a aj našu radosť sa plnil náš sektor hostí, kde sa začali objavovať chalani z CURVA SUD, čo nám predznamenávalo, že zažijeme úžasný večer. Sen sa stal skutočnosťou a po nástupe mužstiev na rocvičku sa nálada v nás zlepšovala. Samotný zápas nebudem komentovať, lebo verím, že ste to sledovali.
Mňa však teší skutočnosť, že všetci sme si zaspievali všetky známe CORI AC MILAN a že sme si mohli dvakrát zakričať to čarovné slovíčko góóól. Iba jedna jediná vec ma z tohto celého zážitku, ale nielen asi len mňa sklamala a to, že sa hráči neprišli pred náš sektor pozdraviť. Nevadí. Možno nabudúce. Po zápase sme ešte chvíľu zostali na svojich miestach. Potom pred štadiónom prišlo k rozlúčke. Nie vraj však na dlho, lebo sa chystá ďalší výjazd, na ktorý sa všetci tešíme už teraz.
Cesta domov opäť príjemne ubiehala a to aj z toho dôvodu, že každý sa chcel podeliť o veciach, ktoré prežil v spoločnosti perfektných ľudí.
FORZA MAGICO MILAN
